O ústave SR

Ako sme si už povedali, Ústava Slovenskej republiky bola schválená 1. septembra 1992 Slovenskou národnou radou a podpísaná predsedom Slovenskej národnej rady a predsedom vlády Slovenskej republiky dňa 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade. Ústava nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia 1. októbra 1992, keď bola vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, okrem niektorých článkov priamo citovaných v čl. 156 ústavy.

Ústava je základný zákon štátu majúci najvyššiu právnu silu, osobitne predpísanú formu prijatia a komplexný obsah upravujúci najdôležitejšie spoločenské vzťahy vrátene štruktúry štátnych, súdnych a samosprávnych orgánov a orgánov ochrany ústavnosti a ich vzájomných vzťahov, taktiež základných práv a slobôd občanov, a ako právny a politický dokument vytvára ústavnoprávnu základňu pre legislatívnu činnosť a tvorbu ďalších právnych noriem, ako i pre inštitucionálne a demokratické riadenie štátu a spoločnosti.

Ústava slovenskej republiky sa skladá z dvoch častí – Preambuly a deviatich Hláv, ktoré tvoria druhú časť rozdelenú na jednotlivé oddiely a celkovo 156 článkov. Štruktúra Ústavy Slovenskej republiky je takáto: Preambula, Základné ustanovenia , Základné práva a slobody, Hospodárstvo Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Územná samospráva, Zákonodarná moc, Výkonná moc, Súdna moc, Prokuratúra Slovenskej republiky, Prechodné a záverečné ustanovenia.

V plnom rozsahu nadobudla účinnosť 1. januára 1993, keď ňou a v súčinnosti s ústavným zákonom FZ ČSFR č.542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa konštituovala Slovenská republika ako samostatná, suverénna a demokratická republika. Druhým nástupníckym štátom je Česká republika. Už v prvý deň konštituovania štátu, teda 1. januára 1993, existenciu Slovenskej republiky uznalo 91 štátov z celého sveta. Ku koncu prvého roka vlastnej plnohodnotnej samostatnej štátnosti nadviazala Slovenská republika diplomatické styky so 107 štátmi sveta.

Jedným z princípov, na ktorých je Ústava Slovenskej republiky založená, je princíp medzinárodnoprávne uznávaného neodňateľného prirodzeného práva národov na sebaurčenie.
Preto už v Preambule ústavy sa zdôrazňuje pri konštituovaní Slovenskej republiky prirodzené právo národov na sebaurčenie a rešpektovanie suverenity národa a jeho práva utvárať si slobodne spôsob a formu svojho národného života. Ide o princíp, ktorý sa uplatňuje od čias dvíhania národného povedomia a konštituovania štátov na národnom princípe v prevažnej časti Európy. Otázne je, či tento princíp bude platný aj v ďalšom období pôsobenia Európskej únie na zákonodarné, ekonomické a kultúrne smerovanie jednotlivých členských štátov EÚ…

Foto zdroj: http://ssjh.sk/aix/corlate/blog-item.php?id=541