Cesty k ústavnosti
Prvým skutočne historicky dokázateľným štátnym celkom s vlastnými legitímnymi právami, zákonmi i jazykovou kultúrou na našom území bola Veľká Morava. Už v 9. storočí svätí bratia Cyril a Metód pre ňu vytvorili diela Nomokanon a Zákon sudnyj ljudem. Tento Zákon bol prvým právnym poriadkom, ktorý vznikol na našom území. Základy moravskej cirkevnej a štátnej organizácie neskôr prevzalo na tomto území aj Uhorské kráľovstvo.
Pre mnohonárodné Uhorské kráľovstvo však bol neskôr typický až fatálne nepriateľský postoj k nemaďarským národom, čo nielen Slovákom dlhodobo neumožňovalo formovať vlastnú štátnosť. Uhorský štát slovenskému národu ani pod vplyvom myšlienok Štefana Verboriho a jeho diela Tripartitum neposkytol nijakú samosprávu ako autonómiu, hoci ju mali napríklad Chorváti, Slavóni aj Dalmatínci. V 15. a 16 storočí si však aj Slováci začali aktívne uvedomovať svoju národnú identitu a vyjadrovať vlastné národné povedomie obranou slovenského jazyka. Až v roku 1910 Uhorský snem vydal zákony zaručujúce aspoň formálnu jazykovú rovnosť slovenského, maďarského a nemeckého etnika, hoci práve vtedy sa rozvinula najsilnejšia forma agresívnej maďarizácie aj na našom území. K aspoň formálnej slobode slovenského národa bola ešte dlhá cesta.
Už revolučný meruôsmy rok 1848 v rámci pohybov celej európskej spoločnosti postavil aj slovanské národy pred riešenie závažných existenčných politických otázok, najmä vo vzťahu k politike nemeckého a maďarského národa v podmienkach absolutistickej habsburskej monarchie. Slovenská reprezentácia v ucelenej podobe formulovala svoje štátnopolitické požiadavky v mikulášskych Žiadostiach slovenského národa z 11. mája 1848, v ktorých požadovala zabezpečiť Slovákom národnú svojbytnosť a právo na sebaurčenie, jazykovú rovnoprávnosť, ba aj úplnú rovnoprávnosť vrátane vlastného snemu. O trinásť rokov neskôr sa Turčianskom svätom Martine v dňoch 6. a 7. júna 1861 zišlo národné zhromaždenie, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského, požadujúce pre Slovákov právo na sebaurčenie, právo používať slovenčinu ako úradný aj vyučovací jazyk. Politická svojbytnosť sa mala prejaviť zriadením Okolia slovenského, čo malo znamenať autonómiu Slovenska. V roku 1867 sa však už začala uplatňovať silná maďarizácia. Postupne sa ukázalo, že najväčšie šance na úspech má spoločný zápas dvoch bratských národov. Lenže spojenie slovenskej a českej otázky do otázky československej, predovšetkým zásluhou T. G. Masaryka, vyústilo do nešťastnej a zbytočnej idey čechoslovakizmu, ktorá sa stala základom unitaristickej Československej republiky, ktorá otvorene popierala existenciu svojbytného slovenského národa.
Foto zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Cyril_a_Metod