O ústave štátu
V predchádzajúcich častiach tohto seriálu sme sa od antickej ústavy Atén cez ústavné modely v histórii Európy dostali k tomu, prečo sa Lisabonská zmluva nestala Ústavou EÚ. Vieme však, že Slovensko ako samostatný štát svoju vlastnú ústavu má, inak by nebolo štátom. Bola to dlhá a kamenistá cesta a mnohé novelizácie Ústavy SR dokazujú, že tá z 1. 9. 1992 nebola dokonalá. Bola však mimoriadne dôležitá a takou je aj dnes. Čo jej prijatiu predchádzalo, to si priblížime na stručných dejinách cesty Slovákov za vlastným základným zákonom štátu.
Ústava Slovenskej republiky bola bývalou Slovenskou národnou radou prijatá 1. septembra 1992. Následne bola v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísaná vtedajšími dvomi najvyššie postavenými ústavnými činiteľmi, ktorými boli predseda Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič a predseda Vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar. Originál ústavy je v súčasnosti uložený v trezore Organizačného odboru Kancelárie Národnej rady. Ten opúšťa v podstate len zriedkavo pri skutočne výnimočných príležitostiach, ktorými sú najmä prezidentské inaugurácie a skladanie sľubov novozvolených poslancov.
Je jasné, že Ústava sa musí celkom logicky od iných právnych noriem líšiť okrem iného aj viacerými formálnymi znakmi, napríklad pomenovaním, vnútorným členením, štylistickými formuláciami. Prvý september 1992 vošiel do novodobých dejín slovenského národa ako významný medzník nášho štátoprávneho vývoja. V tento deň Slovenská národná rada prijala Ústavu Slovenskej republiky, ktorá dokumentuje slobodný zrod demokratického štátu. Prvého januára 1993 sa následne naplnila aj oprávnená dlhodobá snaha slovenského národa o vytvorenie stabilného územno-právneho celku definovaného vo vlastnom štátnom útvare.
Pomerne diskutabilný vznik bez referenda, prvotnú existenciu po vzniku bez dostatku finančných prostriedkov, ale aj ďalší vývoj novej a nepochybne aj aktuálnej slovenskej štátnosti môže súčasník pochopiť len v širšom historickom rámci. Veď na pozadí historických politických, kultúrnych, sociálnych i hospodárskych osudov slovenského, ale aj českého národa je vidno, že história spolužitia týchto dvoch slovanských, kedysi etnických rodových zväzov či kmeňov, má svoje hlboké korene v dávnej minulosti a mnohé dobré i zlé udalosti postretli oba, dnes samostatné susedné štáty počas dlhej historickej súvzťažnosti.
Foto zdroj: http://www.bystricoviny.sk/spravy/prvy-september-dnom-ustavy-sr/