Dnes si pripomíname štátny sviatok, deň Ústavy Slovenskej republiky. Pre veľa občanov nie je čo sláviť, nakoľko ich sklamanie v ústavné garancie zlyhávajú na všetkých úrovniach. Ústava SR sa skôr stala pre vodcov Slovenskej republiky, aký si paškvil ihneď po zložení sľubu na Ústavu – „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života,“ . Hneď ako sa ujmu funkcie Ústava SR pre nich nič neznamená, lebo sa cítia ako nadľudia. Ak takto konajú naši reprezentanti štátu, tak potom niet sa čo čudovať, že bežný občan stratil záujem o takúto oslavu štátneho sviatku. Veď aj bežný občan zistil, že síce v Ústave sa pekne píše o občianskych a ľudských právach, avšak ich vymožiteľnosť je na bode mrazu.
Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) je v súčasnosti hierarchicky najvyššie postavený právny predpis, norma najvyššej právnej sily v Slovenskej republike. Jej základným princípom by mala byť zvrchovanosť a demokratický právny štát. Zákonom NR SR (č.241/1993 Z. z.) o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1994, sa ustanovil 1. september ako štátny sviatok – Deň Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky – dokument vznikol v záujme presadzovania práv príslušníkov národností a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike s vedomím zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa a vyjadrujúc jeho vôľu. Ústava zakotvuje princípy štátu, organizáciu verejnej moci, základné práva a slobody každého občana v spoločnosti, od ktorého sa majú odvodzovať všetky ostatné zákony a právne normy.
Dnes slovenský občan, živnostník, malý či stredný podnikateľ, agro-farmár nemá pocit, že by ho niečo chránilo ústavným zákonom, ako sa to píše v ústave (Ústava SR chráni základné práva a slobody každého občana v spoločnosti). Opačne orgány štátnej správy, ktoré by mali konať v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi a zákonmi konajú skôr s metodickými pokynmi pohlavárov politickej moci a občianske práva a slobody bežných ľudí sa strácajú v hmle, ktorá je neprehľadná.
Poslanci sediaci v parlamente mnohokrát nepoznajú znenie ústavy a prijímajú zákony, ktoré sú rozporné so samotnou Ústavou SR a jej článkov, ako aj v rozpore s medzinárodnými zmluvami – dohovormi o ľudských právach.
Ústavná preambula pre súčasnú moc, ako keby neexistovala, keď väčšina politikov, našich zástupcov v parlamente a vo vláde sa blížia viac k ideológii Európskeho super štátu, s cieľom zlikvidovať národné štáty súčasnej Európskej únie, teda aj Slovenskú republiku.
Súčasná Slovenská politická reprezentácia sa postupným spôsobom snaží o potlačenie slovenských koreňov, histórie, kultúry, tradícií a chcú zmeniť Slovákov na obraz euro-unionistov. Nechcú vidieť samotnú preambulu slovenskej ústavy, ktorá znie: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,teda my, občania Slovenskej republiky,uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:..“
Dnešná liberalizácia a globálna socializácia, súčasna politika Slovenskej republiky ničí hodnoty našich predkov, nás a Slovensko sa ocitá opäť v zápase o svoju zvrchovanosť, štátnosť a právný štát.
Zvrchovanosť Slovenska sme už dávno stratili a to vstupom do Európskej únie a začlenením sa do Severoatlantickej aliancie – NATO. Slovenská republika prijíma zákony, ktoré nie sú vždy v súlade s Ústavou SR, ale s Európskymi smernicami alebo diktátom medzinárodných organizácii, ich politiky, ktoré riadia zbohatlíci a mocní jednotlivci.( Bilderberg)
Právny štát, to už asi nie je potrebné ani opisovať. Dnes na Slovensku majú práva len politici, veliaci funkcionári v štátnom aparáte (orgány štátnej správy), podnikateľke skupinky napojené na vládnúcu garnitúru, sponzori politických strán. Bežný občan ma tak akurát povinnosti platiť odvody, dane, poplatky. Vymožiteľnosť práva na súdoch súdnou cestou je dosiahnuteľná, tak najskôr za päť rokov. Nezávislé orgány pre kontrolu štátnej moci neexistujú sú len fikciou ich zriadenia. Exekúcie až po smrť toto heslo je pre bežných občanov zabezpečené. Ochrana pred stratou bývania neexistuje, bezdomovectvo je zaručené. .
Demokracia v ústave sa len stala pojmom na oklamanie tzv. slobodných volieb, ktoré sú neslobodné z dôvodov ovládania myslí občanov, voličov zákernou manipuláciou ľudského podvedomia. Prostredníctvom nerovného súperenia vo voľbách na post zástupcu občanov v riadení štátu vždy vyhráva oligarchia, ktorá platí svojich sponzorových politikov. Prostredníctvom zmanipulovaných médii ovplyvňujú podvedomo voliča, občana v jeho názoroch a v pohodlnosti sme schopní dať hlas hercom – politikom. Títo sľubujú pred voľbami aj nemožné, len aby sa dostali k moci a mohli sa deliť a posluhovať svojim sponzorom a priživovať sa z výberu daní, poplatkov, ktoré sú im stále málo pre ich rozmarné zisky. Tí čo majú peniaze, kapitál (mnoho krát nelegálne získaný), tak získavajú väčší kapitál, ak pretlačia svojho koňa do politiky. My občania sme schopní veriť každému sľubu a trvalo byť nepoučiteľní. Nechať sa nevedome zviesť aj do pekla. Stále nám politici hovoria akí sme slobodní a čo nám súčasná demokracia prináša (voľný pohyb osôb, voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb). Ľudia v dnešnej spoločnosti nie sú slobodní. Možno si myslia, že slobodní sú, ale v skutočnosti ich zotročuje veľa vecí. Nie je to len práca za nízku mzdu, ale aj strach, hnev, nenávisť, predsudky a iné. Sloboda patrí spolu s láskou a šťastím medzi najkrajšie pocity. Škoda, že sloboda, láska a šťastie v dnešnej spoločnosti viac a viac vytrácajú. Počuli ste niekoho hovoriť vo vašom okolí myslím tým nie oligarchiu Chcem spraviť toto.., Ešte by som chcel spraviť tamto…, Chcem ísť tam a tam…, alebo väčšinou počúvate Musím toto, musím tamto,….Musím sa učiť ...., Musím chodiť do práce….,Musím platiť dane… ,Musím zaplatiť splátku…,. jednoducho v tomto systéme musíme robiť veľa vecí aj keď nechceme. Takto sloboda nevyzerá. Ľudia robia veľa vecí pretože musia, no potom im neostáva čas na veci, ktoré by chceli robiť. Na druhej strane je rozmarná oligarchia a politici, ktorí hovoria ja chcem, ja chcem, ja chcem ( vilu na Bahamách, alebo na iných lukratívnych miestach; nové auto, nové hodinky), presný opak bežného človeka, občana – otroka. Otroctvo možno vyzeralo horšie, keď boli ľudia spútaní a za svoju prácu dostávali len jedlo a vodu. Keď porovnáte život takýchto otrokov so životom väčšiny ľudí dnes, moc sa to nelíši. Aj dnes bežní ľudia pracujú preto, aby si zarobili na jedlo a vodu. Okrem toho si ešte musia platiť bývanie a iné potreby sebe a svojim deťom.
Naším, želaním je, aby Slovensko bolo navždy zvrchovaným Slovenskom v prospech občanov slovenskej republiky, a aby Ústava Slovenskej republiky jej ústavné zákony garantovali dodržiavanie ľudských práv, práva občanov a chránila ich najmä pred chudobou a bezdomovectvom. Aby Slovensko bolo neutrálnym štátom, hlásiac sa ku globálnej mierovej politike na celom svete bez utrpenia a vojen. Aby Slovenský štát bol naozaj právnym štátom s vymožiteľnosťou práva pre každého, bez akýchkoľvek prieťahov nezávislým súdnictvom a nezávislými orgánmi štátnej – verejnej správy, ktoré budú aj dohliadať na transparentnosť vedenia štátu, kontrolu hospodárenia s verejnými financiami. Demokracia štátu, musí byť v skutočnosti postavená na základoch rovnosti a slobody všetkých občanov bez rozdielu. Pomôžte nám k tomu prispieť a pridajte sa k nám, aby sme spolu dosiahli lepšie Slovensko pre všetkých a nie len pre vyvolených.