Odstránením železnej opony vzniklo umelé rozdelenie občanov nášho kontinentu

Odstránením železnej opony vzniklo umelé rozdelenie občanov nášho kontinentu

NIE-BRRUSELU

Nie je to tak dávno, čo sme ešte neboli v Európskej únii a na viacerých európskych letiskách či cestných hraničných priechodoch sa pohoršovali nad segregáciou cestujúcich, ktorí boli usmerňovaní na pasovú kontrolu podľa toho, či boli zo štátov Európskej únie, alebo z „ostatného sveta“ (a teda aj väčšiny štátov Európy). Uvažovali sme nad tým, ako rýchlo po odstránení železnej opony znova vzniklo umelé rozdelenie občanov nášho kontinentu na tých, čo sú „IN“ a tých, čo sú „OUT“.


schengenNič sa na tom nezmenilo ani po rozšírení EÚ do dnešnej formácie 28 členských štátov. Ba naopak, dokonca ešte aj dnes v rámci Únie existuje segregácia medzi tými, čo sú zo štátov patriacich do tzv. schengenského (bezhraničného) priestoru a na tých, čo sú síce v EÚ, ale zatiaľ pre nich platia hranice ich domovského štátu so štátmi schengenskej dohody. Keď sa niečo začne administratívne príliš rýchlo integrovať, predznamenáva to aj rýchle nové byrokratické členenie v duchu antického hesla „divide et impera!“ (rozdeľuj a panuj!).

Myslíte si, že dnešní stredoškoláci či vysokoškoláci, ktorým to (na rozdiel od dospelých, zavalených každodennými starosťami) vyplýva zo študijných povinností, vedia o kontinente, na ktorom žijú, všetky podstatné (nielen) geografické údaje? Nevedia. Iste, ak majú v rámci Európy niekam cestovať, ľahko si zistia, či budú potrebovať – (nedajbože) vízum, pas alebo iný doklad, prípadne si overia, akou menou okrem eura budú platiť a pozrú si informácie o všetkých reáliách i atrakciách. Na konkrétnu cestu sa pekne pripravia a pri tradičných dovolenkových destináciách v rámci kontinentu sa cítia bezpečne, lebo veď sú doma, v Európe. Ale v skutočnosti mnohí ani len netušia, kde sa tá naša materská Európa geograficky začína a kde sa končí, kde sú jej hranice, koľko a ktorých štátov do nej reálne patrí či nepatrí, aké sú kde životné a prírodné podmienky, koľko žije na tomto kontinente ľudí… O histórii, kultúre, tradíciách (pokiaľ nejde o vychytenú dovolenkovú destináciu) sa ich už radšej ani netreba nič pýtať… To nie je mentorská výčitka, iba konštatovanie.

Pokiaľ však mladí (i starší) ľudia o vlastnom kontinente vedia len veľmi málo, ako ho chcú robiť lepším miestom pre život, alebo aspoň zabezpečiť, aby sme tu my, „európski domorodci“ dokázali žiť a prežiť, aby sme vedeli odolávať čoraz silnejším tlakom globalizácie a v rámci nej i ekonomickej sile nastupujúcich nových mimoeurópskych mocností tak, aby sme sa neutopili v prílivoch migračných vĺn, ktoré budú neustále dorážať na európske brehy aj vnútrozemie? Ak my, Európania, nerozumieme tomu, čo sa deje v rámci nášho svetadielu, ako môžeme porozumieť veciam, ktoré sa dejú celosvetovo a ktoré majú nezanedbateľný vplyv na každodenný život ktoréhokoľvek človeka? Poznávanie predznamenáva snahu porozumieť a porozumenie prináša možnosť prispôsobenia sa, riadenia vlastného osudu, ochranu svojich záujmov, šancu nielen na bazálne prežitie okolitých tlakov, ale aj na dôstojný život uprostred spoločenstva rovnocenných národov.

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKORR_logo